Zaujímavosti na Novom Zélande 2. časť
V tejto časti vás chcem viac preniesť do prírody, pretože je tak jedinečná, tak úchvatná, tak ohromujúca, že ochkanie a wawkanie sa stalo mojou bežnou súčasťou každého výletu či prechádzky po Novom Zélande. Väčšinou sa usmievam ako pripečenec, ale to sa inak nedá, som proste nadšená a, keby ste tu boli, tak tiež sa pridáte.
Začnem znakom Nového Zélandu, ktorým je strieborné papradie Silver Fern. Z jednej strany je toto papradie zelené ako každé iné, ale z druhej strany je strieborné až biele. Rastie tu ako palma do výšky až 10m a jeho listy dokážu narásť do cca 4m. Vďaka svojmu jedinečnému tvaru a farbe ho tu mnohí používajú ako dizajnový kúsok, ktorý si okamžite zamilujete. Ak ste niekedy sledovali rugby, tak aj zélandskí ragbisti majú toto papradie na svojich dresoch. V prvej časti som spomínala tetovanie a práve tetovačku papradia by som si vedela na sebe predstaviť.
Najvzácnejším stromom na Novom Zélande je strom Kauri, v preklade Damarovník južný, ktorý je tu ohrozeným druhom, a preto je aj veľmi chránený. Je náchylný na rôzne choroby, ktoré roznášame práve my ľudia, preto pred každým Kauri lesom sa nachádza špeciálna čistička topánok a na mnohých miestach je urobený drevený chodníček, aby sa zamedzilo akémukoľvek nakazeniu. Rastie do výšky cca 50m a hrúbka kmeňa je tak široká, že ani ruky Zdena Cháru by ho neobjali. Kedysi sa tento strom vo veľkom ťažil kvôli jeho ľahkosti, vysokej kvalite a trvanlivosti. Vyrábali sa z neho najmä lode a domy. Živica z neho sa využívala na výrobu lepidla. Ak chcete vedieť viac o týchto stromoch a ich histórii, odporúčam sa ísť pozrieť do Gumdiggers parku alebo si čo, to prečítať z tejto stránky TU.
Počas apríla až mája tu dozrieva tropické ovocie s názvom Feijoa. Rastie na stromčekoch a má zelené plody, ktoré sa netrhajú, ale keď správne dozrejú, samé padnú na zem. Toto ovocie sa neje celé, ale len jeho mäkké vnútro, ktoré sa vydlabáva lyžičkou. Chuť feijoy vám bude pripomínať hrušku zmiešanú so zeleným jablkom a pár kvapkami citróna. Čím je zrelšia, tým je jej sladká chuť výraznejšia a okolie dužiny také drevnatejšie. Veľmi obľúbeným nápojom je práve feijoový džús, ktorý je na mňa strašne sladký. Je bohatá na množstvo vitamínov A, B, C, aminokyselín, esenciálnych olejov a je nasýtená jódovými prvkami, ktoré sú napríklad dôležité pre správne fungovanie štítnej žľazy.
Ak ste milovníkmi vtáctva ako ja, tak tu si veru prídete na svoje. Je tu niekoľko veľmi zaujímavých druhov vtákov, ktoré musím spomenúť.
Jeden z najznámejších operencov a k národnej ikone Nového Zélandu patrí jednoznačne vtáčik Kiwi. Sú to nočné, nelietavé vtáky s perím, ktoré je podobné chĺpkom a nádherne trlikajú. Je ich 5 druhov a žijú 25-50 rokov. Mne sa podarilo vidieť Kiwi vtáčika len v aucklandskom Zoo a bol to skvelý zážitok. Je bežné vidieť na cestách značku s obrázkom kiwi, nakoľko v noci zvyknú pobehovať po vonku a vodiči by sa mali mať na pozore, aby im neublížili. Sú to ohrozené vtáčiky, kvôli zvýšenému počtu predátorov ako je posum, mačka či fretka.
Najradšej mám, keď nám na záhrade poletujú papagáje, a to konkrétne Rozela pestrá. Väčšinou sú v pároch a vďaka ich nevšedným hlasom viem, že sú tu. Je úžasné vidieť tak pestré vtáčiky len tak poletovať po vonku.
Pre mňa najsrandovnejší a najzábavnejší operenec je modrá sliepka Pukeko. Táto sliepka vyzerá úplne inak ako bežné sliepky na Slovensku. Má dlhé nohy a srandovne s nimi beží. Nemá chutné mäso, a preto tu voľne žije a nik o ňu nejaví záujem. Je to inak veľmi agresívny vtáčik a rád provokuje svojich spolu-operencov. Ja som z tejto sliepočky doslova pukako :D milujem ju, a ak by som mohla, hneď si jednu vezmem na Slovensko.
No a potom je tu ešte špeciálny príbeh o papagájoch KAKAPO, ktoré sú veľmi ohrozené druhy a momentálne je ich cca 142 ks. Sú to nočné a nelietavé vtáčiky ako kiwi. Keď sa začal Nový Zéland osídľovať, tak ľudia priviedli so sebou aj toho najväčšieho škodcu na ostrov, mačku. Pridali sa k nim aj potkany, ktoré majú v obľube ničiť ich vajíčka. Práve oni zapríčinili kompletný úhyn týchto krásnych operencov. V 70. rokoch našli na ostrove Stewart asi 200 ks Kakapo. Po čase sa zistilo, že tento ostrov nebol pre nich bezpečný, a tak ich v 80. a 90. rokoch odobrali a presunuli na viaceré zélandské ostrovy, ktoré sú čisto zalesnené a neobývané ľuďmi. Dodnes ich pravidelne sledujú a starajú sa. Majú 58-64 cm a dožívajú sa až neuveriteľných 95 rokov. Informácie o tomto vtáčikovi bývajú v novinách a čerpala som hlavne z tejto stránky, kde si môžete o nich prečítať viac TU.
Je tu veľa nádherného vtáctva, a tak vám sem dám fotografie ešte zopár takých, ktoré tu bežne vídavam. TUI, PIWAKAWAKA (fantail), HIHI, KERERU (wood pigeon), HUIA a spomínanú Rozelu.
Najväčšími škodcami práve tohto nádherného vtáctva sú mačka, pes, fretka a posum, ktorý má u nás pomenovanie vačica. Všetko sú to invazívne druhy a nepatria na tento ostrov. V Austrálii je vyhlásený masívny lov na mačky a vôbec sa tomu nečudujte. Aj ja mám mačičky veľmi rada, ale nepatria na tieto ostrovy, a ak chceme, aby sa zachovali tieto vzácne druhy vtákov, tak treba robiť aj takéto rázne kroky.
Predstavila som vám rastliny, vtáctvo a je tu ešte jedna veľmi zaujímavá oblasť, ktorá je turistami dosť navštevovaná. Myslím konkrétne WAI-O-TAPU v preklade zakázané vody. Priamo na ich stránke je to asi najlepšie popísané: Termálna ríša divov Wai-O-Tapu je veľkolepou ukážkou najfarebnejších a jedinečných geotermálnych prvkov Nového Zélandu, vytesaných tisíckami rokov zo sopečnej činnosti. Nájdete tam vodu vo farbe šampanského alebo vo farbe zeleného hrášku, bublajúcu až chrliacu vodu, v ktorej sa rozpadne aj kovová lyžička a množstvo pary, ktorá vás bude zohrievať, aj počas chladného dňa. Milovníci trilógie Pána prsteňov si tiež prídu na svoje, keďže sa tu natáčali scény Mordoru. Ak by ste niekedy chceli zavítať do tejto oblasti, tak viac info nájdete TU. Neďaleko je aj termálne kúpalisko, kde sa môžete ísť vykúpať kedykoľvek v roku. Nebojte sa, voda je ochladzovaná na primeranú teplotu.
Nepísala som vám tu o Hot Water Beach a Cathedral Cove a podobne. Sú to krásne a zaujímavé miesta a určite ich treba navštíviť. Na Coromandeli alebo v Mount Maunganui by som si vedela predstaviť žiť, fakt krásne miesta. V tomto článku som chcela ukázať aj niečo iné o čom návštevníci bežne nepíšu a pre mňa je tak vzácne.
Ešte na záver
Mám takú niekoľkoročnú zimnú tradíciu. Nakúpim potravu pre vtáčiky a idem im ju zavesiť a vložiť do búdok. Navštevujem Železnú studničku, les v Petržalke a naposledy som bola rozmiestniť potravu vo Vrakuni, pretože som si všimla množstvo búdok, ktoré pribudli pri obytných domoch. Ako žijem na Novom Zélande a vidím, ako sa tu snažia domáci starať o svoju vzácnu prírodu a vtáctvo, tak som si uvedomila, že stále robím málo. Tu bola v júli zima a sledovala som počasie na Slovensku, aké horúčavy a sucho bolo počas tohto obdobia. Nikdy som v lete nenapustila nejaký lavór alebo kýbeľ a nedala ho von, aby sa mohli vtáčiky napiť. Dnes viem, že toto zmením a kúpim závesné kvetináče, ucpem diery, dám do nich vodu a zavesím na strom. Budem sa snažiť urobiť viac pre naše krásne vtáčiky.
Verím, že som opäť nesklamala a priniesla vám nové informácie o tom, čo je na Novom Zélande tak zaujímavé. Čo vás zaujalo najviac?
Krásny deň :)