Eko status 2019

Každý rok si píšem do svojich poznámok ciele, ktoré by som si chcela splniť. Keď ten cieľ splním, napíšem si k nemu dátum a na konci roka zhodnotím, že aký bol a nesplnené ciele presuniem do nového roka alebo prehodnotím, či má ešte zmysel ten cieľ plniť. Takéto ciele mám aj vo svojom eko/zero waste živote. Kedže neviete, čo všetko je u mňa eko a ešte neeko a nie som 100% zero waste, tak si myslím, že je fajn hodiť o tom zopár viet. 

Prečo nie som 100% zero waste?

Je to preto, lebo ja nie som za rázne zmeny vo svojom fungovaní a rada všetko postupne nasadzujem do svojho života. Chcem sa s každou tou vecou/zmenou zosúladiť k ostatným prvkom v mojom živote. Aj svoj jedálniček stále upravujem a hľadám stále tie zdravšie alternatívy a myslím, že to nikdy ani neprestanem. Stále mám, čo na sebe zlepšovať.

Ako prvé som začala triediť odpad. Veľa ľudí mi hovorilo, že na čo, veď aj tak to dajú do jedného koša a podobne. No toto ma vôbec nezaujímalo. Keď už máme koše na plasty, sklo, papier, tak prečo to nevyužiť. Dokonca zbieram baterky a chodievam ich vyhodiť do elektro-predajne a zbieram kefky. A toto je to, čo sa mi vlastne nepodarilo zmeniť. Kúpila som si bambusovú kefku a vôbec mi nevyhovovala. Drevo sa mi nepríjemne šúchalo o vnútro úst a štetinky mi boli tvrdé a drapľavé. Potom som dala ešte šancu inej značke a dokonca som kúpila aj sestre, ale nie, proste vrátila som sa ku bežnej kefke. Kupujem si Curaprox kefky a použité odovzdávam na stánku. Tieto kefky sa zrecyklujú a vyrobia sa z nich iné nové produkty. Naviac mám zľavu, takže s kefkami som na tom takto.

Asi v roku 2010 som si zadovážila skladaciu tašku na nákupy a časom sa k nej pridalo sieťové vrecúško na zeleninu. Nikdy som neholdovala igelitkám a páčilo sa mi mať po ruke tašku. Vtedy ešte nebol moc trend nosiť takéto tašky a veľmi sa mi páči aký je teraz výber.

Keď som začala bývať sama, tak som začala zlievať použitý olej do fliaš a odovzdávať ho na Slovnaft pumpe. Ak máte vernostnú kartu, tak sa vám za každý liter pripíšu body, za ktoré si môžete potom niečo vybrať. Určite olej nevylievajte do umývadla alebo wc. Znečisťujete tým svoje trubky v domácnosti a naviac škodíte prírode. Použitý olej rafinéria opäť spracuje. Dokonca sú firmy, ktoré z neho vyrábajú sviečky.

Po vážnom rozleptaní sliznice pred asi 6 rokmi som začala kupovať prírodnú drogériu a urobila som to najlepšie, čo som mohla. Neznečisťujem spodné vody, nedráždi mi nos a hrdlo a nemám ekzém. Ceny ma príjemne prekvapili, lebo som si prvotne myslela, že takéto prostriedky sú podstatne drahšie, ale mýlila som sa. Prostriedky si väčšinou chodievam čapovať do Mydlinky vo Farmárskej tržnici alebo kúpim v drogérii.

Keďže som bola spokojná s prostriedkami v domácnosti, rozhodla som sa zmeniť aj svoju kozmetiku. Starostlivosť o pleť a telo sa postupne zmenila na čiste prírodnú a čo sa ešte úplne nezmenilo je dekoratívna kozmetika. Tento rok som konečne vyskúšala minerálny make-up a som nadmieru spokojná, takže pri ňom aj ostanem. Za tie roky som odskúšala viac prírodných make-upov a pár je ich aj zrecenzovaných, ale ani jeden nebol vyhovujúci na moju pleť a celkovo tá kvalita nič moc a dlho som bola odradená kupovať si prírodné make-upy. Ak vás tiež odradili prírodné make-upy, vyskúšajte si objednať vzorky minerálnych make-upov a uvidíte, či toto je pre vás tá správna voľba. Ja mám odskúšané Lily Lolo, Anabelle Minerals a Eco Minerals.

Dekoratívna kozmetika je asi môj najväčší boj, lebo dodnes mám bežné produkty, teda okrem make-upu. Problém je, že ja som pradlhé roky verná kozmetike Pupa. Kedysi som ju kupovala v Taliansku, tu o nej nebolo ešte ani chýru ani slychu. Je fakt dobrá a sledujem a čakám, kedy vyrobia aj ďalšie produkty z rady Natural Side. Neznamená to však, že nehľadám inde, ale ešte som nenašla svojich favoritníkov a moc sa ani netlačím, tak pomaličky. Takže veľké mínus si píšem.

Sklenená fľaša bola moja ďalšia zmena a to bola jedna z top zmien. Ja sa bez nej nehnem, ja bez nej neexistujem. Dokonca som už aj darovala zopár takýchto fliaš, aby sa aj ostatný naučili nosiť fľašku. Voda je znej 1000x chutnejšia ako z plastovej a netvorím odpad a omnoho lepšie dodržiavam pitný režim. Sklenená fľaša je naj a odporúčam ju všetkými desiatimi. 

Čistenie uší bežnými plastovými tyčkami som zamenila za bambusové s prírodnou vatou a keď ich nemajú, čo sa mi už tiež zopárkrát stalo, tak vezmem zápalku a namotám si na ňu vatu, tak ako to bolo za môjho detstva. Chvíľu mi trvalo kým som našla ten správny grif a množstvo vaty, ale už som macher.

Slamky doma nemám, lebo ich nepoužívam, avšak pred mojim príchodom na Nový Zéland mi Miško (partner) kúpil kovové slamky. Veľmi mi fandí v mojom eko živote a dokonca sa prirodzene pridal ku mne a čo to sa naučil, za čo som veľmi rada. Samozrejme sú bežne používané a neležia len tak v šuflíku. Počas pobytu som k nim pridala kovové paličky na sushi.

Tento rok som sa konečne odhodlala zmeniť aj svoju intímnu hygienu. Používala som prírodné tampóny, ale nebolo to ono a tak som prešla na menštruačný kalíšok a som trúba, že som si ho nekúpila už pred pár rokmi, keď som po ňom poškulovala. Našla som si čas, dôkladne všetko preštudovala na skvelej stránke TU a vybrala si svojho favorita. Pri výbere mi pomohol aj partner a prečo, sa dozviete na tej stránke :) Už po prvých jahodových dňoch som bola nadšená a baby, študujte o dušu a kupujte, fakt skvelý produkt. 

Dosť veľkým odpadom býva holenie jednorázovými žiletkami. Ja ich mám, ale vydržia mi viac ako rok, pretože mám epilátory s rôznymi nástavcami a tými sa holím bežne. Žiletka u mňa slúži na rýchlo holenie a aj tak mám vždy po nich zybtočne podráždenú kožu a zarastajúce chĺpky. 

Stále používam odličovacie vatové tampóny a toto je jeden z cieľov, ktorý chcem zmeniť a mať bambusové alebo nejaké látkové odličovacie tampóniky. Všetko čosi stojí a viem, že keď ich budem kupovať, tak budem musieť zainvestovať aspoň do 30 ks, zároveň musím zistiť, ktoré z nich mi budú na pokožku najpríjemnejšie a to vám určite napíšem sem na blog.

Tento rok som zmenila ešte jednu vec. Ja nie som nejaký fashionholik a preto, keď sa už vyberiem na nákup pozriem si, kde bol módny kúsok vyrobený a určite nebudem podporovať ázijské krajiny. Veľa ázijskych krajín zamestnáva na túto prácu deti, používajú chémiu, ktorá zafarbí látku a tým znečisťujú vodu a pôdu a ešte k tomu prejdú polku planéty. No tak toto už viem na 100%, že podporovať nebudem.

A čo ešte robím?

• kupujem si recyklovaný toaletný papier aj kuchynské utierky
• varím si doma a nosím si obed do práce
• konzumujem omnoho menej mäsa ako kedysi
• používam kompostovateľné vrecia na odpad
• Pestujem si vlastné bylinky

Čo ešte môžem zmeniť?

• Kompost, ktorý budem pravidelne kŕmiť
• Vozidlo šetrnejšie k prostrediu. Teraz mám staré 12-ročné, ale teraz viac chodím MHD  možno to tak aj ostane. 
• Zadovážiť si lufu na umývanie riadu, miesto klasickej hubky na riad.
• Môžem zmeniť ďalších ľudí a naučiť ich ekologickému správaniu.

No a určite je toho viac, len ma to teraz hneď netrklo.

Verím, že tento článok môže byť aj pre vás inšpiráciou a prípadne môžete hodiť do komentára, čo by mohlo byť mojim cieľom na ďalší rok. Možno aj vašim :)